Ráno sme sa velice skoro zobudili a vyložili kufry von z izby a potom von z hotelu.
V strese sme chytili bus a tlačili sme sa s kuframi s miestnymi.
Došli sme do Ueno station kde sme chytili vlak Skyliner do Narity ktorý šiel asi 45 min a stál nás asi 2500 yenov.
Na letisku sme si hodili kufry na vozík, overili sme si, že nám Alitalia naozaj preveze 2 kufre, nakúpili ešte posledné suveníry (a čaje) a na poslednú chvíľu sme prešli bránou do lietadla.
Leteli sme dlho, ale Alitalia nás znova pohostila. Mali sme lepšie lietadlo a lepšiu klimatizáciu. Martin ma téóriu, že to bylo díky cestovnímu talismanu z Kanda shrine.
Doleteli sme do Milána, kde sme už mali dosť času na prestup. Vstúpili sme do ČSA lietadla a doleteli sme do Prahy. V tomto lietadle nás už nepohostili.
V Prahe už bola tma. Na naše prekvapenie nám nič nekontrolovali na letisku. Žiadne zbrane, clo, tulenie kože, nič.
Martin sa naštastie dohodol s Pražským kamarátom, ktorý sa ponúkol, že nám odvezie bágle z letiska na autobusové nádražie Florenc. Keďže batožiny bolo veľa, sme sa do auta všetci nezmestili. Martin šiel napokon s kamarátom a báglami autom, kým Michael a ja sme šli MHDčkou. Trvalo to prekvapivo dlho a nakoniec sme boli radi, že sme si rezervovali vlak do Brna až na 23:55 (pre porovnanie lietadlo priletelo okolo 21:20). Praha, čo to má znamenať?
Na florenci - kultúrny šok - platilo sa za záchody.
Student agency bus prišiel do Brna okolo 2:15. Pre Martina a Michaela došli rodičia. A mne ostali len oči pre plač (né, v pohode). Nechcelo sa nám čakať na rozjezdy (ktoré chodia z hlavasu vždy o celej hodine), tak sme si vzali taxíky. Domov som prišiel okolo 3:00 a spať asi až o 3:30.
Tažko teraz uzavrieť celú dovolenku do jednej vety, ale predsa sa pokúsim:
Bolo to neobvyklé a úžasné tri týždne !
Ďakujem, priatelia.
pátek 4. srpna 2017
čtvrtek 3. srpna 2017
3.8.2017, Stvrtok, den 21 - Akiba a Kemono Friends!
Posledni necestovni den v Tokyu - plan je tedy jasny, Akihabara a Kemono Friends Garden.
Akibu zaciname v Kanda Shrine - nekdy taky nazyvane Love Live shrine, podle anime Love Live, ve kterem se vyskytuje. Svatyne je na prekvapivem kopecku a je velmi pekna. Jak uz jsme videli na vice mistech, v teto svatyni maji specificke votivni ema tabulky - tentokrat v anime/manga stylu. A nejden ze jsou tabulky z jedne strany potistene manga obrazkem ale vetsina je jich moc pekne pomalovanych lidmi, kteri je ve svatyni koupili a zavesili.
Kupujeme taky jednu tabulku a zavesujeme ji mezi ostatni. Zkousime take robotickeho lva ktery vydava vestby a gachapon s upominkovymi predmety ze svatyne. U miko ve stanku taky kupuji cestovni talisman - mame to prece jenom 10 000 km tak se muze hodi.
A pak hura zase dolu, do Akiby - nasleduje pruzkum obchodu a posledni a pomerne vydatne nakupy. K obedu volime mistni restauraci, ktera ma prekvapive dobre ceny a dobre jidlo! :) Rado je nakonec obchody znaven a rozhoduje se vyrazit na umele ostrovy v Odaibe.
Odaiba je sústava veľmi pekný ostrovov uprosted Tokia s rozsiahlou plážou a zelenými plochami. Dá sa na ne dostať vysoko položenou železnicou, alebo peši po Rainbow Bridge (Yurikamome line - obsahuje znamou splhaci smycku na most). Na pláži sa zabávala a popíjala pomerne veľká skupinka japonských študentov/školákov - zrejme oslavovala koniec školského roka(?).
My s Michaelem zustavame v Akibe a obihame posledni obchody a pak jdeme do Arkady. Konecne si davam DDRko - v sandalech a s bolavyma nohama to neni uplne idealni, ale jinak dost super. :) Taky s Michaelem zkousime Purikuru (fotobúdka, pozn. koaut.) - dost zajimave fotky to produkuje. :D
Pak vyrazime na defakto posledni akci naseho pobytu v japonsku - do Kemono Friends garden v Ikebukuru. Michael tuto akci nasel na japonskem Twitteru a melo by se jednat o kavarnu nebo restauraci v Kemono Friends stylu.
Restauraci mame celkem problem najit, ale nakonec ji Michael lokalizuje na strese vysoke pachinko herny. Vstupne je 2000 Yenu - clovek za to dostane 1000 Yenu voucheru a pamatecni sklenicku se Servalem, do ktere si muze tocit limonadu porad dokola. Za 3000 Yenu clovek dostane podobne fungujici pivni sklenici.
Hned jak si sedame dava se s nami do reci jeden Japonec - umi celkem dobre anglicky a povolanim je ucitel zemepisu. Kde je ceska nebo slovenska republika uplne nevi ale Evropa vi kde je. Puvodem je z Kobe a v Tokyu je momentalne na studijnim pobytu. Je to samozrejme velky fanousek Kemono Friends a ma v planu se z Tokya vydat do Tobu ZOO podivat na tucnaka Grape-kuna, dobre znameho vsem fanouskum Kemono freinds.
Na jidlo si davam Servali omusoba - "nas" Japonec si objednava Cerulean cukrovou vatu, ktera dokonce modre sviti! :) Davame se do reci se skupinkou otaku - pry jsou puvodne idol otaku, ale posledni dobou se venuji Kemono Friends. Dost se jim libi moje tricko s Totorem, ktere jsem dostal o od tatky k vanocum, zvlast kdyz se dozvidaji ze jej vyrobil sam. :)
Davame s nimi stylove skupinove foto u Japari Busu, ktery v zahradce maji. Gao! :)
Pak uz zase hura "domu" na Minami Senju, do Yuohu a balit.
Akibu zaciname v Kanda Shrine - nekdy taky nazyvane Love Live shrine, podle anime Love Live, ve kterem se vyskytuje. Svatyne je na prekvapivem kopecku a je velmi pekna. Jak uz jsme videli na vice mistech, v teto svatyni maji specificke votivni ema tabulky - tentokrat v anime/manga stylu. A nejden ze jsou tabulky z jedne strany potistene manga obrazkem ale vetsina je jich moc pekne pomalovanych lidmi, kteri je ve svatyni koupili a zavesili.
Kupujeme taky jednu tabulku a zavesujeme ji mezi ostatni. Zkousime take robotickeho lva ktery vydava vestby a gachapon s upominkovymi predmety ze svatyne. U miko ve stanku taky kupuji cestovni talisman - mame to prece jenom 10 000 km tak se muze hodi.
A pak hura zase dolu, do Akiby - nasleduje pruzkum obchodu a posledni a pomerne vydatne nakupy. K obedu volime mistni restauraci, ktera ma prekvapive dobre ceny a dobre jidlo! :) Rado je nakonec obchody znaven a rozhoduje se vyrazit na umele ostrovy v Odaibe.
Odaiba je sústava veľmi pekný ostrovov uprosted Tokia s rozsiahlou plážou a zelenými plochami. Dá sa na ne dostať vysoko položenou železnicou, alebo peši po Rainbow Bridge (Yurikamome line - obsahuje znamou splhaci smycku na most). Na pláži sa zabávala a popíjala pomerne veľká skupinka japonských študentov/školákov - zrejme oslavovala koniec školského roka(?).
My s Michaelem zustavame v Akibe a obihame posledni obchody a pak jdeme do Arkady. Konecne si davam DDRko - v sandalech a s bolavyma nohama to neni uplne idealni, ale jinak dost super. :) Taky s Michaelem zkousime Purikuru (fotobúdka, pozn. koaut.) - dost zajimave fotky to produkuje. :D
Pak vyrazime na defakto posledni akci naseho pobytu v japonsku - do Kemono Friends garden v Ikebukuru. Michael tuto akci nasel na japonskem Twitteru a melo by se jednat o kavarnu nebo restauraci v Kemono Friends stylu.
Restauraci mame celkem problem najit, ale nakonec ji Michael lokalizuje na strese vysoke pachinko herny. Vstupne je 2000 Yenu - clovek za to dostane 1000 Yenu voucheru a pamatecni sklenicku se Servalem, do ktere si muze tocit limonadu porad dokola. Za 3000 Yenu clovek dostane podobne fungujici pivni sklenici.
Hned jak si sedame dava se s nami do reci jeden Japonec - umi celkem dobre anglicky a povolanim je ucitel zemepisu. Kde je ceska nebo slovenska republika uplne nevi ale Evropa vi kde je. Puvodem je z Kobe a v Tokyu je momentalne na studijnim pobytu. Je to samozrejme velky fanousek Kemono Friends a ma v planu se z Tokya vydat do Tobu ZOO podivat na tucnaka Grape-kuna, dobre znameho vsem fanouskum Kemono freinds.
Na jidlo si davam Servali omusoba - "nas" Japonec si objednava Cerulean cukrovou vatu, ktera dokonce modre sviti! :) Davame se do reci se skupinkou otaku - pry jsou puvodne idol otaku, ale posledni dobou se venuji Kemono Friends. Dost se jim libi moje tricko s Totorem, ktere jsem dostal o od tatky k vanocum, zvlast kdyz se dozvidaji ze jej vyrobil sam. :)
Davame s nimi stylove skupinove foto u Japari Busu, ktery v zahradce maji. Gao! :)
Pak uz zase hura "domu" na Minami Senju, do Yuohu a balit.
středa 2. srpna 2017
2.8.2017, Streda, den 20 - Tokyo Tower, Akiba a večeře s Korejcem
Predposledni plny den v Tokyu - moc sme tu toho zatim nevideli (mimo Akihabary) tak je cas to trochu dohnat. :) Na vecer jsme taky domluveni na veceri s Korejcem ktereho zname prez Radovu sesternicu.
Nejprve vyrazime na Tokyo Tower, slavnou dominantu Tokya. Sice uz Tokyo Tower neni nejvyssi vezi v Tokyu (Skytree je o dost vyssi), ale porad je to nesmrtelna klasika. :)
Nejvyssi pozorovatelna je mimo provoz, ale hlavni pozorovatelna funguje takze pohoda. Z pozorovatelny je super vyhled na betonove more vsude kolem - a dokonce i normalni more v tokyjske zatoce! Ukazuje se ze je videt az do Yokohamy - mel by byt videt Landmark Tower i Yokohamske ruske kolo. Pekne je videt i Odaiba.
Pozorovatelna ma i pruhlednou cast podlahy - a hlavne postovni schranku! Toho vyuzivam a konecne posilam pohlednice znamym lidem - vcetne Věžníka v Písku (z veze na vez :) ).
V obchodech pod vezi nakupejeme omyage pro lidi doma a pote vyrazime do Ginzy - neni to odsud daleko. Donecne si davame kaiten sushi (sushi restaurace kde sushi jezdi na telircich dokola na pasu - v Brne sou minimalne dve takove) v budove co vypada jak obri S390. Ceny sou v pohode a navic je z restaurace super pohled dolu na Ginzu.
Po jidle chvili bloudime po Ginze a snazime se najit kde by mela byt brana z anime/mangy/light novely Gate - nakonec konkretni misto nenachazime I kdyz nektera mista jsou nam povedoma.
Hned vedle Ginzi je Cisarsky palac, kde jsem doted vubec nebyli. Vyrazime tam tedy aspon trochu nakouknout. Areal je obrovsky, plny opevneni, zahrad a muzei - to vsechno uprostred Tokyjskeho more mrakodrapu. V jedne budově dokonce trenuji kendisti. Prochazime arealem a nasi exkurzi koncime u vodniho prikopu Chidorigafuchi.
Zacina trochu prset a jeste mame do vecera par hodin casu, tak vyrazime pokracovat s pruzkumem Akihabary. Akiba za deste je taky zajimava - reklamni maidky a cosplayerky vytahli roztomile destniky, coz vypada dost cool. :)
Na miste se rozdelujeme a kazdy vyrazime prozkoumat neco trochu jineho. Ja zapadam celkem na dlouho do mistniho mnohapatroveho Animate, ktery ma ve sve nabidce obrovske mnozstvi velmi peknych knizek o kresleni a artbooku.
Sraz s Korejcem mame nakonec v sedum, klasicky u psa - u sochy Hachika v Shibuye, ktery stale ceka az mu dobehne build Libre Office pro ARM v Koji. S Korejcem se potkavame a vyrazime soukromou zeleznici nekam trochu klidneji - Shubuya je momentalne fakt precpana.
Cilova ctvrt je opravdu o poznani klidnejsi a dost pekna - je tu hodne zajimavych obchodu i restauraci a hustotu zastavby nam trochu pripomina Harajuku. Korejec nam doporucuje Okonomyaki restauraci - na zdech ma obrazky z Evangelionu a jidlo maji fakt dobre! Uz sme meli Okonomyaki na festivalu v Beppu, ale tohle chutna a vypada zase jinak.
Korejci jsme vypraveli celkem dost o Ceske Republice a vzhledem k tomu ze sbira magnety jsem mu dal nekolik znojemskych magnetu do jeho sbirky. Potom jsme se rozloucili, Michael zapomnel japonskly destnik z Enoshimy v sedmicce a vyrazili jsme na cestu zpet do naseho hotelu.
Nejprve vyrazime na Tokyo Tower, slavnou dominantu Tokya. Sice uz Tokyo Tower neni nejvyssi vezi v Tokyu (Skytree je o dost vyssi), ale porad je to nesmrtelna klasika. :)
Nejvyssi pozorovatelna je mimo provoz, ale hlavni pozorovatelna funguje takze pohoda. Z pozorovatelny je super vyhled na betonove more vsude kolem - a dokonce i normalni more v tokyjske zatoce! Ukazuje se ze je videt az do Yokohamy - mel by byt videt Landmark Tower i Yokohamske ruske kolo. Pekne je videt i Odaiba.
Pozorovatelna ma i pruhlednou cast podlahy - a hlavne postovni schranku! Toho vyuzivam a konecne posilam pohlednice znamym lidem - vcetne Věžníka v Písku (z veze na vez :) ).
V obchodech pod vezi nakupejeme omyage pro lidi doma a pote vyrazime do Ginzy - neni to odsud daleko. Donecne si davame kaiten sushi (sushi restaurace kde sushi jezdi na telircich dokola na pasu - v Brne sou minimalne dve takove) v budove co vypada jak obri S390. Ceny sou v pohode a navic je z restaurace super pohled dolu na Ginzu.
Po jidle chvili bloudime po Ginze a snazime se najit kde by mela byt brana z anime/mangy/light novely Gate - nakonec konkretni misto nenachazime I kdyz nektera mista jsou nam povedoma.
Hned vedle Ginzi je Cisarsky palac, kde jsem doted vubec nebyli. Vyrazime tam tedy aspon trochu nakouknout. Areal je obrovsky, plny opevneni, zahrad a muzei - to vsechno uprostred Tokyjskeho more mrakodrapu. V jedne budově dokonce trenuji kendisti. Prochazime arealem a nasi exkurzi koncime u vodniho prikopu Chidorigafuchi.
Zacina trochu prset a jeste mame do vecera par hodin casu, tak vyrazime pokracovat s pruzkumem Akihabary. Akiba za deste je taky zajimava - reklamni maidky a cosplayerky vytahli roztomile destniky, coz vypada dost cool. :)
Na miste se rozdelujeme a kazdy vyrazime prozkoumat neco trochu jineho. Ja zapadam celkem na dlouho do mistniho mnohapatroveho Animate, ktery ma ve sve nabidce obrovske mnozstvi velmi peknych knizek o kresleni a artbooku.
Sraz s Korejcem mame nakonec v sedum, klasicky u psa - u sochy Hachika v Shibuye, ktery stale ceka az mu dobehne build Libre Office pro ARM v Koji. S Korejcem se potkavame a vyrazime soukromou zeleznici nekam trochu klidneji - Shubuya je momentalne fakt precpana.
Cilova ctvrt je opravdu o poznani klidnejsi a dost pekna - je tu hodne zajimavych obchodu i restauraci a hustotu zastavby nam trochu pripomina Harajuku. Korejec nam doporucuje Okonomyaki restauraci - na zdech ma obrazky z Evangelionu a jidlo maji fakt dobre! Uz sme meli Okonomyaki na festivalu v Beppu, ale tohle chutna a vypada zase jinak.
Korejci jsme vypraveli celkem dost o Ceske Republice a vzhledem k tomu ze sbira magnety jsem mu dal nekolik znojemskych magnetu do jeho sbirky. Potom jsme se rozloucili, Michael zapomnel japonskly destnik z Enoshimy v sedmicce a vyrazili jsme na cestu zpet do naseho hotelu.
úterý 1. srpna 2017
1.8.2017, Utorok, den 19 - Enoshima
Našim dnešným cieľom bola Enoshima - malý ostrov na južnom pobreží Honshu, juhozápadne od Osaky.
Ráno sme teda nasadli na vlak ktorý nás odviezol z Tokia cez Yokohamu na stanicu Ōfuna. Tam sme presadli na monorail (taká lanovková šalina - má jednu kolej nahoře po které jede) ktorý nás doviezol až do zastávky Enoshima. Tam sme pri prvý krát videli automat na noviny, ktoré sme si bez váhania kúpili.
To sme však ešte neboli na ostrove - vydali sme sa teda jeho smerom. Cestou sme prechádzali malebnými uličkami kde sme videli viacero kšeftov s kúpacími potrebami a suvenýr-shopov predávajúcich všeličo týkajúce sa monorailu. Zdá sa že je to celkom obľúbená lokálna atrakcia.
Postupne sme začali byť hladní, tak sme sa stavili v lokálnej Ramen reštike. Platilo sa v automate ktorý ti vytlačil lístok s tvojou objednávkou. Tento si dal obsluhe, ktorá ti jedlo uvarila a zanedlho priniesla.
Ako sme si pochutnávali na Ramene, začalo pršať - bola to pre nás vítaná zmena - pršalo hádam prvý krát počas našeho pobytu v Japonsku. Dážď nás neodradil po dojedení sme šli ďalej. Prešli sme cez most spájajúci Enoshimu so zbytkom Japonska. Most bol pekný a pomerne dlhý, lemovali ho akési sochy.
Došli sme na ostrov, kde sme prezerali rôzne suvenýry. Medzitým však dážď zosilnej do miery kedy sa už nedal ignorovať - porídili sme si teda pekné priesvitné dáždniky. Niektorí sporovliví jedinci toto spravili príliž pozde a dosť premokli.
Vyzbrojení dáždnikmi sme sa vydali hlbšie do ostrova (ktorý neni tak veľký). Dominujú mu malebné úzke uličky, vysoké schodištia a do prírody zasadené tóry a svätyne. Velice pekné.
Keďže dážď nepoľavoval, Martin s Michaelom sa rozhodli počkať pri jednej svätyni (ku ktorej viedol eskalátor), kým prejde najhoršia smršť. Ja som tú trpezlivosť nemal a vydal som sa ďalej okolo ostrova. Uličkami vtedy už tiekli potoky vody, čo bola paradoxne docela zábava. Viac ako do nitky premočený už nebudem, nie?
Na západe ostrova mali byť zaujímavé jaskyne, tzv. "Iwaya Caves". Podľa googlu zatvárali o piatej, čo sa nakoniec ukázalo ako nepravda (na miste bylo napsano ze maji az do sedmi). Keďže som toto nevedel a do piatej už ostávalo asi len polhodina, ponáhľal som sa ku vchodu do jaskýň, ktorý sa nachádzal pri prekrásne tvarovanom skalnatom pobreží. Naštastie mali otvorené a po zaplatení asi 500 yenov ma vpustili dnu.
Jaskyne boli dve a boli tématizované do legendy o Enoshime. Podľa legendy v dávnych dobách terorizoval obyvateľov žijúcich blízko Enoshimy päťhlavý drak ktorý hniezdil v neďalekom jazere. Vidiac utrpenie obyvateľov zniesla sa na zem bohyňa Benzaiten (s patričnými efektami) a za svoje sídlo si zvolila Enoshimu (ktorú pred tým zvihla z morského dna). Drak sa do bohyne zamiloval a chcel ju za ženu. Tá ho však odmietla a vysvetlila mu ako odporne sa choval k dedinčanom. Toho to tak zahambilo, že sa zmenil v horu (ktorá sa teraz volá dračia tlama, resp. Dragon's-Mouth Hill, resp. tatsu-no-kuchi yama).
Jaskyne boli plné lampiónov a sošiek. Na konci druhej jaskyne bola osvetlená socha draka, ktorý sa mal začervenať ak si si niečo prial a tleskol rukou. Alebo mal zarevať? Už neviem. Na jednu pasáž nám dali do ruky sviečku na osvetlenie. Celkom sranda.
Po jaskyni už nepršalo a ja som sa znova stretol s Martinom a Michaelom, ktorí si práve obzerali dračiu svätyňu. Oni sa potom vydali smerom na jaskyňe (ktoré boli ako sa ukázalo stále otvorené) kým ja som sa pobral späť do Tokia.
Najedol som sa v pizzerii (M&M krútili hlavami - v Japonsku ideš na pizzu?) a monorailom a vlakom sa vrátil spať do Tokia a do hotela. Oddychoval na izbe až okolo desiatej prišli Martin a Michael.
Prý jeli zpátky místním šalinovláčkem Enodenem, který místy jezdí lidem půl metru od domu a na některá nastupiště se mu nevejdou všechny vagóny. Enodenem dojeli do Kamakury z které pak jeli už normálním vlakem (zpožděným kvůli bouřce!) do Uena, kde si zašli na nádraží na večeři.
Ešte sme chvíľu kecali na únikovom schodišti a pobrali sa spať.
Ďážď nebolo rozumné podceňovať - večer som zistil, že mi namokla peňaženka a tenisky sa začali rozpadať - musel som ich vyhodiť.
Ráno sme teda nasadli na vlak ktorý nás odviezol z Tokia cez Yokohamu na stanicu Ōfuna. Tam sme presadli na monorail (taká lanovková šalina - má jednu kolej nahoře po které jede) ktorý nás doviezol až do zastávky Enoshima. Tam sme pri prvý krát videli automat na noviny, ktoré sme si bez váhania kúpili.
To sme však ešte neboli na ostrove - vydali sme sa teda jeho smerom. Cestou sme prechádzali malebnými uličkami kde sme videli viacero kšeftov s kúpacími potrebami a suvenýr-shopov predávajúcich všeličo týkajúce sa monorailu. Zdá sa že je to celkom obľúbená lokálna atrakcia.
Postupne sme začali byť hladní, tak sme sa stavili v lokálnej Ramen reštike. Platilo sa v automate ktorý ti vytlačil lístok s tvojou objednávkou. Tento si dal obsluhe, ktorá ti jedlo uvarila a zanedlho priniesla.
Ako sme si pochutnávali na Ramene, začalo pršať - bola to pre nás vítaná zmena - pršalo hádam prvý krát počas našeho pobytu v Japonsku. Dážď nás neodradil po dojedení sme šli ďalej. Prešli sme cez most spájajúci Enoshimu so zbytkom Japonska. Most bol pekný a pomerne dlhý, lemovali ho akési sochy.
Došli sme na ostrov, kde sme prezerali rôzne suvenýry. Medzitým však dážď zosilnej do miery kedy sa už nedal ignorovať - porídili sme si teda pekné priesvitné dáždniky. Niektorí sporovliví jedinci toto spravili príliž pozde a dosť premokli.
Vyzbrojení dáždnikmi sme sa vydali hlbšie do ostrova (ktorý neni tak veľký). Dominujú mu malebné úzke uličky, vysoké schodištia a do prírody zasadené tóry a svätyne. Velice pekné.
Keďže dážď nepoľavoval, Martin s Michaelom sa rozhodli počkať pri jednej svätyni (ku ktorej viedol eskalátor), kým prejde najhoršia smršť. Ja som tú trpezlivosť nemal a vydal som sa ďalej okolo ostrova. Uličkami vtedy už tiekli potoky vody, čo bola paradoxne docela zábava. Viac ako do nitky premočený už nebudem, nie?
Na západe ostrova mali byť zaujímavé jaskyne, tzv. "Iwaya Caves". Podľa googlu zatvárali o piatej, čo sa nakoniec ukázalo ako nepravda (na miste bylo napsano ze maji az do sedmi). Keďže som toto nevedel a do piatej už ostávalo asi len polhodina, ponáhľal som sa ku vchodu do jaskýň, ktorý sa nachádzal pri prekrásne tvarovanom skalnatom pobreží. Naštastie mali otvorené a po zaplatení asi 500 yenov ma vpustili dnu.
Jaskyne boli dve a boli tématizované do legendy o Enoshime. Podľa legendy v dávnych dobách terorizoval obyvateľov žijúcich blízko Enoshimy päťhlavý drak ktorý hniezdil v neďalekom jazere. Vidiac utrpenie obyvateľov zniesla sa na zem bohyňa Benzaiten (s patričnými efektami) a za svoje sídlo si zvolila Enoshimu (ktorú pred tým zvihla z morského dna). Drak sa do bohyne zamiloval a chcel ju za ženu. Tá ho však odmietla a vysvetlila mu ako odporne sa choval k dedinčanom. Toho to tak zahambilo, že sa zmenil v horu (ktorá sa teraz volá dračia tlama, resp. Dragon's-Mouth Hill, resp. tatsu-no-kuchi yama).
Jaskyne boli plné lampiónov a sošiek. Na konci druhej jaskyne bola osvetlená socha draka, ktorý sa mal začervenať ak si si niečo prial a tleskol rukou. Alebo mal zarevať? Už neviem. Na jednu pasáž nám dali do ruky sviečku na osvetlenie. Celkom sranda.
Po jaskyni už nepršalo a ja som sa znova stretol s Martinom a Michaelom, ktorí si práve obzerali dračiu svätyňu. Oni sa potom vydali smerom na jaskyňe (ktoré boli ako sa ukázalo stále otvorené) kým ja som sa pobral späť do Tokia.
Najedol som sa v pizzerii (M&M krútili hlavami - v Japonsku ideš na pizzu?) a monorailom a vlakom sa vrátil spať do Tokia a do hotela. Oddychoval na izbe až okolo desiatej prišli Martin a Michael.
Prý jeli zpátky místním šalinovláčkem Enodenem, který místy jezdí lidem půl metru od domu a na některá nastupiště se mu nevejdou všechny vagóny. Enodenem dojeli do Kamakury z které pak jeli už normálním vlakem (zpožděným kvůli bouřce!) do Uena, kde si zašli na nádraží na večeři.
Ešte sme chvíľu kecali na únikovom schodišti a pobrali sa spať.
Ďážď nebolo rozumné podceňovať - večer som zistil, že mi namokla peňaženka a tenisky sa začali rozpadať - musel som ich vyhodiť.
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)