Rano sme sa pobalili a opustili Toyamu. Vzali sme Shinkansen do Kanazawy a pak vlak Thunderbird do Osaky. Cestou sme jeli kolem velkeho vnitrozemskeho jezera Biwa.
Po prichode do Osaky sme sa checkinli v hoteli Lucky (okolo 15:00) a sup ho preskumavat Osaku.
Kratko zmienim nas hotel. Bol 5-poschodovy, kazde poschodie malo asi 10 izieb. Izby boli velice proste - iba tatami, madrac a maly stolcek. Pri chode do miestnosti chladnicka a na nej mensia telka. Samozrejmostou bola klimatizacna jednotka v hornej hrane mestnosti. V zasade rovnake ako v Tokiu (hotel Juyoh), mozno trochu vacsie. A oproti Juyohu sme nedostali yukaty a uteraky. Mali sme 3 izby vedla seba, na konci chodby tretieho poschodia.
Zachod bol spolocny pre muzov/zeny na nasom poschodi. Pre sprchu sme museli ist na prve poschodie (= prizemie). Sprchy tam boli 3 a mali na chodbe znacene obsadenie - obcas tam teda svietilo "1 in used", "2 in used", alebo "3 in used". Excelentna anglicka gramatika sa prejavila aj na hlaskach na vytahovom displeji ("Be careful, the car is landing").
Budova nemala vnutorne schodiste. Jedine schodiste bolo hrzdave unikove schodiste. Bolo vedene vonkajskom a neskor sa malo stat nasim oblubenym miestom pre chodbovice.
Ubytovanie to bolo pomerne lacne (okolo 1000 yenov na osobu a noc) a okolita stvrt bola trochu zanedbanejsia. O bezpecnost sme sa vsak nebali a nikdy sme ani nemali ziaden problem. Teta sediaca vascinou na recepcii nevedela vobec anglicky (akurat good morning), takze ubytovat nas musel chlapik co vedel anglicky. Bol celkom napomocny a dal nam aj tipy kam ist a co vidiet v Osake. Martina si dokonca zapametal menom: "Hello mister Martin!"
Nas prvy ciel v preskumavani Osaky bol Abeno Harukas - coz je najvyssia budova v Japonsku. Vysli sme si tam na najvyssiu neplatenu plosinu pristupnu verejnosti. Dokonce tam byl maly parcik s velmi peknym vyhledom.
Cestou sme objavili:
* animate kseft (ktory predava vsetko mozne okolo anime)
* bordelovu stvrt Osaky (Tobita Shinchi)
* napojovy automat ktory predaval tvrdy alkohol (a pomerne lacny - okolo 150 yenov)
* nechvalne znamy reklamni nakladak porad dokola hrajici "Vanilla Vanilla Vanilla Music!" - podle Redditu pry jezdi bez prestavky uz od roku 2013, video z roku 2014 (Tokio)
Ignorujuc vnutorne warningy som si jeden napoj kupil a vypil. Chutilo to.. nechutne. Michael si kusok odchlipol poznamenal ze to chuti horsie nez alpa. Bolo mu potom trochu nevolno. Ja som bol v pohode, i ked trochu natrundzeny.
Povodne sme si chceli oprat veci, ale nenasli sme pracovnu ktora by bola este otvorena (nasli sme len jednu do 20:00), tak sme smrdeli este jeden dalsi den. Nezlomeni neuspechom z pracovne sme sli hrat hudobne hry, ako maimai, sound voltex, DDR, beatmania, jubeat, project diva, chunithm, pop'n'music, reflecbeat.
Po par hrach sme sa vratili do hotelu.
Žádné komentáře:
Okomentovat