Po pomerne kratkom spanku sme sa pobalili a vyrazili na stanicu okolo 7:45. Potrebovali sme stihnut vcera-rezervovany shinkansen o 9:14. Co cert nechcel, vlaky mali meskanie. Trochu sme panikarili, ale nastastie sme mali istu casovu rezervu a popytali sme sa na cestu.
Sinkansen nas odviezol do mensieho mestecka menom Kokura. Po prichode na stanicu sme si odlozili bagle do coin lockeru (stalo to 600 yenov pre nasu velkost). S najdenim lockerov nam pomohla jedna velmi mila japonska pani, ktora uz 27 rokov zije v Londyne a teraz prisla navstivit svoju rodinu. Obiehala zeleznicny personal a pytala sa za nas. Kedze zije v britanii, jej anglictina bola perfektna a s komunikaciou sme nemali ziadne problemy. Po tom, co sme si odlozili bagle, este sme s nou hodnu chvilu kecali. To bolo prve prijemne prekvapenie v Kokure.
Po rozluceni z tetkou sme vzali monorail a odviezli sa k nasemu hlavnemu cielu v Kokure - muzeu zachoda (Toto museum - TOTO je nazov tej firmy).
TOTO je velka firma vyrabajuca keramiku, zachody a kopu dalsich sanitarnych a vodoinstalaterskych zariadeni. Dva roky stavali toto obrie muzeum. Prehliadka bola ponata tak trochu reklamne - vychvalovali svoje vyrobky, procesy atd - tak trochu Businesssprache. Ale koho to zaujima - ten si tu toho vela najde k studiu. Zaver prehliadky viedol - ako inak - k suvenir shopu.
Muzeum sme opustali pomerne hladni a tak sme vyhladali jednu restiku, s ktorou sme mali uz z minula dobre skusenosti. Tu nas cakalo druhe prijemne prekvapenie v Kokure. Restika mala taky polo-krcmovity charakter a dost na nas tiahlo z klimatizacie - co bolo celkom neprijemne. Tak sme si poobjednavali a zacali jest - ked tu zrazu sa nam prihovoril postarsi japonsky manzelsky par. Kedze som nevedel nic japonsky, len som kricil plecami, ale Martin sa chytal dost dobre a slusne s nimi konverzoval (s manzelmi, nie plecami). Po chvili nam chlapik objednal 3 piva na svoj ucet. Podakovali sme a Martin pokracoval s ukazovanim nasich zazitkov na tablete ("ah! tabureto"). Za nedlho sa manzelia zdvihli ze odchadzaju, tak sme s nimi rozlucili. Pri plateni sme zistili ze za nas zaplatili cely nas ucet a este nam k tomu nechali 2000 yenov len tak. Co vam poviem, Japonsko.
Najedeni a v dobrej nalade sme vyrazili smer stanica Kokura kde sme si vybrali zavazadla z coin lockerov a nasadli na vlak Sonic (ano, ako ten modry jez), ktory nas mal odviezt do naseho dalsieho hotelu v onsenovom raji - v meste Beppu.
Vlak nas bezpecne doviezol do Beppu. Tam nas na stanici odfotila japonska marka. bepuuuu.mp3
Checkinli sme sa v hoteli Rinkai a vyrazili preskumavat mesto. Kedze uz bolo celkom tma, moc sme toho nepreskumali. Najedli sme sa vo velmi utulnej hospe, ktoru obsluhoval postarsi par. Dali sme si jedlo a pivo. Pak sme sa sa vratili do hotela kde sme vyuzili sluzby onsenu (na piatom poschodi).
Hotel je docela luxusny (v porovnani s predoslymi ubytkami) - je to v zasade ryokan, tzn. tradicni japonsky hostinec.
Žádné komentáře:
Okomentovat