Dneska bol nasim cielom Beppu Monkey Park, (mozno) Akvarium a vecerny festivalovy ohnostroj.
Vstali sme a nieco pred deviatou vysli z hotela. Mierili sme do Monkey parku (Takasakiyama Nature Zoo) na juhovychod od Beppu. Problem bol ako sa tam dostat. Na internete sme nasli autobusove linky ktore tam premavaju, no nikde sme nevedeli najst casove plany tychto liniek.
Doprava tam bola teda zmatena a trochu frustrujuca. Najprv sme cakali na bus A60 na jednej zastavke pri hlavnej stanici, ale ked asi 5 minut nechodil, usudili sme ze uz nepride a vydali sme sa na hlavnu stanicu. Na polceste na hlavnu stanicu nas minul nas bus, ktory, ako sa ukazalo, meskal. Dosli sme teda na stanicu, kde sme pockali na dalsi spoj (netrvalo to tak dlho).
Spoj AS60 nas odviezol blizko ku komplexu Akvarium-Opice ktory sa nachadza na uzkom rozhrani medzi morom a vrchom Takasakiyama. Presli sme cestu a vstupili do arealu monkeyparku. Kupili sme si 3 vstupenky po 510 yenoch (pohrdli sme 100-yenovou vstupenkou na kratky monorail).
Po vstupe sme kratko stupali do kopca a dosli sme na hlavnu plosinu kde sa rozpinal hlavny areal. Tam uz nas cakali stovky opic. Opice vascinou polehovali alebo vyberali inej polehujucej opici z kozuchu spiny/parazity. Ine opice pobehovali, alebo sa liepali po roznych preliezkach z dreva. Sympaticka japonka s mikrofonom komentovala opice. Alebo hovorila nieco uplne od veci - neviem, lebo som jej nerozumel. Viacere opice mali mlade zavesene na ich bruchu. Male opicky boli velice mile.
Po istom case sa zacalo z reproduktoru ozyvat divne ujukanie (halekani). Rozmyslali sme ci sa nahodou nejaka opica nedostala k mikrofonu a opojena mocou nezacala zneuzivat tuto situaciu. Ako to realne bolo sa uz asi nikdy nedozvieme. Opice sme opustili a znova prekrocili cestu k akvariu. Vychod od opic siel cez Suvenyr shop, ktoreho hlavnou temou boli - uhadli ste - opice. Kupili sme tam teda nejake suvenyry.
Kedze akvarium sme videli uz v Kyotu, na toto akvarium v Beppu sme sa vykaslali a zamierili k plazi. Plaz bola vzdialena asi 15 min pesi. Plaz bola celkom pekne, upravena a piescita. Mala dve obojovane priestory urcene na kupanie, v strede plaze bola piratska lod urcena pre deti na hranie. Nad plazou sa nachadzali sprchy, prezliekarne a restika. Piesok bol rozzhaveny tak, ze bolo neprijemne po nom chodit bosou nohou.
Po kratkom zvazovani sme si zamkli cennosti do coin lockerov, prezliekli sa, a zakempili sa do tienu nad plazou. Pre tu nepravdepodobnu moznost, ze by nas v Japonsku niekto okradol, sme si v nasej novej plazovej baze nechali iba nie-az-tak-cenne veci.
Chvilu sme sa kupali a vsimli si, ze vo vode s nami plavaju meduzy. Dobali sme do nich a ziadna z nich nas smrtelne nezranila. Ich klobuk bol prekvapivo tvrdy vzhladom na to, ako krehko vyzeraju. Martin nam vysvetlil, ze je to preto lebo su natlakovane vodou. Neskor sme si vsimli, ze na plazi bolo vyplavenych dost vela tychto meduz. Mozno ich deti alebo zriadenci plaze chytaju aby nezavadzali pri plavani? Ktovie.
Michael si siel lahnut do bazy a ja s Martinom sme este trocha poplavali. Doplavali sme na umely ostrov nachadzajuci sa priamo v strede zatoky, asi 100m pred oboma plazami. Ostrov sme preskumali (bol velmi pekny - s palmami, pitnymi fontankami, peknymi japonkami a na kratko ostrihanou zelenou travou). Naspat do bazy sme sa vratili po mostiku spajajucom ostrov a pobrezie - bolo to o hubu, kedze podlaha mostu (drevene dosky) bola totalne rozpalena.
Po dalsej chvili chillovania v tieni na baze (tak teraz hovorime oddychu) sme sa obliekli a vydali sa spat do Beppu. Stastnou nahodou nam isiel bus temer hned ako sme nasli zastavku. Slnko bolo take intenzivne, ze som sa stihol (mierne) spalit iba pocas doby kupania (pred tym a potom som bol nakremovany). Neskor v hoteli sme zistili, ze Martin tu niekde stratil plavky.
Pomerne rychlo sme sa dostali spat do Beppu, kde sme objavili akesi vystupenie (na luke kde vcera vystupovali japonski teenageri). Tentokrat tam nieco pachali zamestnanci JR (japan rail pozn. aut.).
Vystupenie skoncilo a my sme (hnani hladom) vyhladali restiku. Nasli sme jednu ktora na prvy pohlad vyzerala zavreta, ale nebola. Vnutri bola pomerne priestranna. Obsluhovala nas pekna japonka. Dali sme si toho pomerne dost, ale jedlo bolo dobre. Pri odchode nas odfotili japonky sediace pri vedlajsom stole (chcel som uputat ich pozornost a zatiahnut ich do diskusie, ale M&M mi v tom branili, asi im to v ich triezvom stave neprislo ako dobry napad).
Najedeni sme sa vybrali do parku pri nasom hoteli, kde sa mal konat zaver Beppu festivalu - ohnostroj. Uz hodinu pred zaciatkom ohnostroju tam bolo obrovske mnozstvo ludi. Dekou sme si rezervovali miesto na betone blizko pri pobrezi, aby sme mali dobry vyhlad na ohnostroj a Michael ho ostal strazit. Ja s Martinom sme sa vybrali obhliadnut zbytok parku.
Na hlavnej ploche pri vode sa tancoval tradicny tanec Beppu venovany Onsenovym bozstvam. Tancovali sa synchronne a v kruhu (resp. ovale) a niektori ludia tam reprezentovali rozne miestne firmy: Oita Bank, Kamenoi bus, atd. . Presli sme stanky a kupili si nieco na jedlo a na pitie. Po namahavom pretlaceni sa davmi sme sa vratili na nase miesto.
Chvilu pred zaciatkom ohnostroja sa pri nas objavila Keiko so synom a manzelom. Prehodili sme zopar slov (pomahal nam pri tom google translate - vie pozoruhodne dobre parsovat hovorenu japoncinu).
Zacal ohnostroj a trval asi hodinu. Cela akcia mala velmi peknu atmosferu - posobivy ohnostroj sprevadzany hudbou, japonky vo pestrofarebnych yukatach a moderatorka s hlasom akoby isla puknut od stastia.
Po skonceni ohnostroju sme sa rozlucili s Keiko a jej rodinou a vydali sa kratkou cestou do hotela. Japonci boli - ako vzdy - disciplinovani davo-navigatori.
V hoteli sme vyzliekli totalne prepotene oblecenie a okupali sa v hotelovom onsene. Pred spanim sme vypli klimatizaciu v miestnosti aby sa Michaelovi lepsie spalo (klimatizacia mu nerobi dobre na hrdlo). Na druhy den sme sa teda prebudili totalne spoteni.
Žádné komentáře:
Okomentovat